NAŠE KVAKOVCE
Ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 200m.n.m. Keď si šľachtici z Rozhanoviec v roku 1363 rozdelili majetky panstva hradu Čičava, vtedy k panstvu patrila aj dedina Kvakovce. Dedina bola založená šoltýsom podľa zákupného práva, od 15. storočia mala dedina maďarský názov Nemethkanyo. Na konci 16. storočia bola dedina majetkom panstva Čičava a jej pánom bol Štefan Báthory. V roku 1658 patrila Barkócyovcom, na konci 17. storočia Jánovi Gyuricskovi a Petrovi Soósovi. V tom období pričlenili obec k Stropkovskému panstvu a jej vlastníkmi boli baróni Vecseyovci, Jekelfalussyovci a Desewffyovci. Začiatkom 2. pol. 15. storočia v Kvakovciach hospodárilo okolo 5 sedliackych domácností. Neskôr sa jedna odsťahovala, takže v roku 1493 zostali 4. pozemky po odsťahovanej domácnosti ostali opustené. Pravdepodobne už začiatkom 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1550 bolo už 14 sedliackych domácností. Aj v 2. polovici 16. storočia pribúdalo sedliackych domácností a domov. V roku 1600 okrem domu šoltýsa malo sídlisko 21 obývaných domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Kvakovce stredne veľkou dedinou najmä s poddanskými a farskými obyvateľmi.
Z vývoja zdanenia je zrejmé, že v 2. pol. 16. stor. výrazne rástol rozsah sedliakmi obhospodarovaných majetkov a nepochybne aj domácností. Prudký zlom nastal začiatkom 17. stor., pričom úbytok sedliakmi užívaných pozemkov, ich chudobnenie a zmenšovanie počtu pokračovalo aj v 1. pol. 17. stor. Schudobnené domácností upadli medzi želiarov. V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili postupne od 0,7 a 0,5 porty. Okolo roku 1635 sedliaci obhospodárovali toľko pozemkov, koľko želiari, čo bolo dôsledkom majetkového úpadku sedliakov, pričom sa zmenšoval aj rozsah želiarskych pozemkov a domácností.
Podľa urbára z roku 1585 bola Šoltýska domácnosť povinná chovať zemepánom lovného krahulca. Sedliacke domácnosti spolu platili ročnú daň 19 zlatých, odovzdávali kury, husi, vola, pol gbela hrachu, pol gbela ľanového semena, 2 pinty masla, ale aj teľa alebo srnca, prípadne 4 zajace. Od zemepánov boli povinné každý rok kúpiť 9,5 gbela pšenice za 9,5 zlatého, tiež sud vína za 16 zlatých. Okrem toho každá sedliacka domácnosť odovzdávala 4 kuracie vajcia a 25 hlávok kapusty. Sedliaci mali aj robotnú povinnosť, poorať na jar panské polia. Podobné povinnosti vyžadovali od sedliakov už dávno, ale aj neskôr. Kvakovčania si podľa práva obyvateľov dedín na zákupnom, nemeckom práve postavili kostol. Kostol bol drevený a jestvoval ešte okolo roku 1629. Vtedy v ňom vysluhoval bohoslužby evanjelický kazateľ z farského kostola vo Vyšnom Žipove. V roku 1772 dal barón Samuel Dessewffy postaviť murovaný kostol zasvätený Príchodu Sv. Ducha. Kostol je postavený v gotickom štýle, z kameňa a s klenbami. Začaté dielo nebolo dokončené, lebo rodina sa z dediny odsťahovala a kostol ostal dlhú dobu nedokončený, až kým po zemetrasení v roku1885 nebola nutná rekonštrukcia. V roku 1886 stiahli jeho narušené steny železnými obručami a celý kostol prešiel komplexnou opravou. V roku 1902 bol kostol vďaka ochote veriacich k obetiam ozdobeným novým oltárom, novou kazateľnicou, sochou Panny Márie Lurdskej a omšovým rúchom. V roku 1913 bola v obci zriadená štátna základná škola, kde chodilo 75 školopovinných detí.
Po schudobnení a úbytku sedliackych domácností, úbytku želiarov aj domov, Kvakovce upadli na úroveň malej dediny. Takou boli na prelome 17. a 18. storočia. Ešte v rokoch 1715 a 1720 v nich postupne bývalo 7 a 4 poddanské domácnosti. V dedine bol aj mlyn. Obyvatelia obce chodili svoje produkty predávať na trhy do mestečiek Vranov alebo Stropkov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a uhliarstvom. Veľa obyvateľov sa v rokoch 1900- 1910 vysťahovalo do zámoria. Po založení JRD v roku 1951 sa prevažná väčšina zaoberala poľnohospodárstvom.
DOBRÁ NAD ONDAVOU
V roku 1332 sa spomína miestna fara. Obec patrila panstvu Čičava, od roku 1363 panstvu Humenné. R. 1715 mala obec mlyn. V 18. storočí patrila Csákyovcom, v 19. storočí grófovi Hallerovi. V rokoch 1828- 1880 je uvedená ako mestečko. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom, pálením dreveného uhlia, výrobou drevených poľnohospodárskych nástrojov. Od roku 1920 bola Dobrá sídlom notariatu, do ktorého patrili tieto obce. Dobrá, Trepec, Detrik, Kvakovce, Slovenská Kajňa, Malá Domaša, Žalobín a Jasenovce.
Základným zamestnaním obyvateľov Dobrej bola poľnohospodárska činnosť. Dobrá mala jeden z najväčších chotárov na Východnom Slovensku. Prácu pre mnohých v Dobrej zabezpečovala i veľká píla i mlyn. Mlyn mal výbornú povesť široko- ďaleko a známymi mlynármi boli pán Girovský, Emil Paľo, Andriš Hudák a Janko Jevčák. V Dobrej pracovali i viacerí kováči, kolesár, obuvník, stolár, mäsiari. Významným hostincom na Dobrej bola „Karoľova karčma“, ktorá bola centrom spoločenského, politického aj kultúrneho života. Povestní boli aj Dobranskí hasiči, ktorí robili stafáž pri rôznych slávnostných či smútočných akciách. V oblasti kultúry sa každý rok organizovali amatérske divadelné predstavenia, po vojne boli nahradené pojazdným kinom. Ešte pred zatopením dediny sa dalo v Ondave kúpať na jazierku, ktoré sa vytvorila zahatením potoka za dedinou.
Na jeseň roku 1965 bola Dobrá zaliata vodami Ondavy.