Domašu hyzdia rybárske čierne stavby v jej okolí. V súčasnosti je ich viac ako tristo a tento počet neustále narastá. Obec Kvakovce navrhla Ministerstvu životného prostredia jednoduché a lacné riešenie, ktoré by zastavilo túto búdkovú epidémiu a pomohlo by problém vyriešiť raz a navždy.
O navrhnutom riešení sme sa rozprávali so starostom obce Radovanom Kapraľom. Rozhovor viedla Juliana Chovancová, členka Združenia chatárov a rekreantov Domaše.
ROZHOVOR
Ahoj, kritizuješ čierne stavby v okolí Domaše. Tento problém je tu dlhé roky, prečo je to problém?
Vidím dva zásadné problémy. Prvým je estetika. Toto, čo môžeme vidieť v okolí Domaše na jej brehoch je Luník IX v gadžovskom vydaní. Staré autá, maringotky, búdy a plecháče, je to niečo otrasné.
Druhým problémom je ekológia a tiež to, že vlastníci týchto búd tvoria odpad, za ktorý obciam neplatia, celý ten neporiadok znášajú samosprávy, čiže obyvatelia obcí a chatári. Samozrejme česť výnimkám, ale tých je málo.
Ako je možné, že sa tento problém vynoril až teraz?
On sa nevynoril teraz, búdy postupne pribúdali dlhé roky, len to nikto doteraz neriešil. Keďže sa to nechalo tak, prerástlo to až do búdkovej epidémie, ktorá je už neúnosná a ohrozuje celú rekreačnú oblasť ako celok. Na Domaši sú celé súvislé územia, kde je búda pri búde.
Kto to mal podľa Teba riešiť?
Samozrejme obce, povodie, štát, ale napríklad aj Štátna ochrana prírody alebo Slovenský rybársky zväz. Keďže nikto neprišiel s efektívnym riešením a stále sa to odkladalo, výsledkom je viac ako 330 čiernych stavieb v okolí Domaše, podľa našich informácií je to číslo 338.
Kto sú vlastníci týchto čiernych stavieb?
Ťažko povedať, nie je o tom žiadna presná evidencia, lebo nikto sa k svojej búde neprizná, pretože by mu automaticky hrozila pokuta. Problém s identifikáciou nemajú len obce, ale aj samotné povodie ako vlastník pozemku.
Vieme ale, kto je konečným užívateľom týchto stavieb a sú to v drvivej väčšine rybári. Majú svoje obľúbené miesta, kde chodia dlhé roky a táto búdková epidémia je ich vizitkou. Práve u tejto skupiny ľudí treba začať.
Aké riešenie obec Kvakovce navrhla Ministerstvu životného prostredia?
Navrhli sme veľmi jednoduchú vec s celým radom opatrení, ktoré spolu úzko súvisia. My máme kompletne zamerané všetky čierne stavby v našom katastrálnom území. Pokiaľ mám dobré informácie, tak aj povodie dalo zamerať všetky búdy aj v iných katastroch v okolí Domaše.
Ako prvé sme navrhli, aby Ministerstvo na návrh obcí bezodkladne formou vyhlášky obmedzilo výkon rybárskeho práva na tých územiach Domaše, kde sa čierne stavby nachádzajú a my to dnes vieme veľmi presne. V praxi by to znamenalo toľko, že kto by na danom území lovil ryby aj napriek obmedzeniu, bol by pytliakom. Takéto riešenie sa dá prijať veľmi rýchlo a je lacné, zopár listov papiera stojí ani nie 10 centov.
Čo že by sa zmenilo tým, že by sa obmedzil výkon rybárskeho práva? Ako to súvisí s búdami?
Hovorím, že to obmedzenie výkonu rybárskeho práva by bolo prvé opatrenie. Za ním by nasledoval hneď druhý krok a to taký, že by sme informovali vlastníkov búd a verejnosť, že toto obmedzenie je dočasné a jeho zrušenie by bolo podmienené likvidáciou búdy.
Vlastníci búd by mali teda motiváciu veľmi rýchlo konať, lebo ak by chceli na svojom mieste loviť ryby aj naďalej, museli by búdu odstrániť. Ak by ju tam nechali, bola by im na nič a ryby by loviť legálne nemohli.
Čo ak by sa rybári presunuli na iné miesto? To by problém nevyriešilo.
A prečo by sa presúval rybár inde, keď by vedel, že aj na inom mieste sa mu môže obmedziť rybárske právo podobne, ako na tom prvom mieste? Veď som uviedol, že vo vyhláške sa dá veľmi presne a veľmi rýchlo zadefinovať územie, aj jeho časť, kde by bol lov rýb zakázaný. No a my navrhujeme aj tretí krok, takzvaný motivačný.
A v čom spočíva ten motivačný krok?
Nechcem aby si rybári mysleli, že ich chceme vyštvať z Domaše, my nie sme ich nepriateľmi, ale musia aj oni pochopiť, že druhý Luník IX na brehoch Domaše byť nemôže. Náš návrh pomôže aj im a nech si pokojne chytajú ryby aj naďalej.
Príčinou čiernych stavieb a otrasných búd je aj to, že rybári sú tam ilegálne a preto nikto nezainvestuje do niečoho kultúrnejšieho, lebo nikdy nevie, kto mu to a kedy zbúra. Aj Slovenský vodohospodársky podnik ako vlastník pozemku preto musí k problému pristúpiť konštruktívne a zmeniť svoje doterajšie postupy.
Náš tretí motivačný krok spočíva v tom, aby sme sa my obce s povodím dohodli na jednotnom type záhradného domčeka, teraz ilustrujem, povedzme 2 x 3 metre, so sedlovou strechou v prírodnej farbe. Takýto typ domčeka by sme spoločne na určitých častiach územia Domaše akceptovali. Zdôrazňujem, že nie všade, ale na určitých územiach.
Dokonca som za to, aby rybári od povodia dostali aj zmluvu na užívanie časti pozemku, kde by si daný domček mohli umiestniť za symbolické nájomné výmenou za údržbu pobrežia, kosenie a podobne. Nejako by sa to proste vyšpecifikovalo. Na takomto pozemku by mohol mať rybár nami schválený a akceptovaný typizovaný malý skladateľný domček. Takúto zmluvu by však mohol dostať iba ten, kto by mal súhlas danej obce a ten by bol podmienený napríklad tým, že by platil danej obci poplatok za vývoz odpadu.
Rozumiem tomu správne, že v okolí Domaše by vznikli rybárske osady s typizovanými domčekmi?
Áno, presne tak. Náš návrh je konštruktívny, vyrieši sa dlhodobo neriešený problém a aj vlk bude sýty, aj baran celý. Fungoval by normálne zber odpadu, všetci budeme vedieť, kto konkrétne na danom území je a kto zodpovedá za poriadok. Nie ako teraz, zóny nikoho a zároveň všetkých plné bordeľu.
Na jednej strane sa zbavíme čiernych stavieb a na strane druhej cez obmedzenie výkonu rybárskeho práva a transparentné pravidlá zastavíme pribúdanie ďalších čiernych stavieb. Cez motivačný faktor vymeníme staré búdy a vraky automobilov za estetické typizované domčeky, aké poznáme napríklad z Nórska. Tam kde platia pravidlá, to vyzerá kultúrne. Tam kde je anrachia to vyzerá presne tak, ako u nás. Je najvyšší čas to zmeniť.
Takto to vyzerá u nás, kde vládne anarchia
A takto to vyzerá, ak je schválený jeden štýl, ktorý všetci dodržiavajú
a takto by to mohlo vyzerať aj na Domaši, ak prejde návrh obce Kvakovce
Neobmedzí zákaz lovu rýb aj tých rybárov, ktorí žiadne búdy nemajú?
Nie, neobmedzí, pretože obmedzenie by sa týkalo iba tých častí územia Domaše, kde čierne stavby sú. Tam dnes rybári, ktorí nie sú vlastníci búd prístup vôbec nemajú, lebo tieto časti brehov sú aj tak obsadené. Takže tento argument nijako neobstojí.
Čo na tento návrh hovorí Ministerstvo životného prostredia?
Mám pocit, že úradníci z Bratislavy vymýšľajú nie ako sa dá, ale ako sa nedá. Ich návrhy sú zložité a náročné na financie a čas. Ak si zoberieme, že na Domaši je viac ako 330 búd, pričom náklady na odstránenie jednej búdy môžu byť aj 1500,- EUR, lebo tu treba zarátať náklady na nákladné autá, žeriavy, tak sme približne na pol milióne eur. Nikto dodnes nepovedal, kto to celé zaplatí.
Náš návrh je ani nie za 10 centov, je rýchly, k veci a navyše sa týmto spôsobom dajú riešiť čierne stavby nie len na Domaši, ale aj na iných vodných nádržiach na Slovensku. Problémom tiež je, že Slovenský rybársky zväz ma priamo na ministerstve infiltrovaných svojich ľudí a títo blokujú akýkoľvek konštruktívny návrh.
Úradníci mi tvrdia, že cez rybársky zákon sa nedajú riešiť čierne stavby ale Ja im odpovedám protiotázkou, kde sa ich pýtam, čo má spoločné výživné a vodičský preukaz?
Nerozumiem? Čo má spoločné výživné a vodičský preukaz?
Nič, ale napríklad náš štát odoberá vodičské preukazy neplatičom výživného na deti práve preto, aby neplatičov motivoval výživné platiť. Aj preto názor, že cez rybársky zákon sa čierne stavby nedajú riešiť neobstojí. Obmedzením výkonu rybárskeho práva v nadväznosti na ďalšie kroky dokážeme problém efektívne a rýchlo vyriešiť.
Podobne ako pri vodičákoch tak aj tu, vlastníci čiernych stavieb budú mať motiváciu konať, leb inač ryby loviť nebudú. Ak je tu iný návrh, tak sem s ním, ale žiadny iný ako sme navrhli my zatiaľ nie je.
A čo na návrh obce hovorí Slovenský rybársky zväz?
Slovenský rybársky zväz už viac ako dva roky sabotuje snahu našej obce urobiť poriadok a zistil som na vlastnej skúsenosti, že im je Domaša ukradnutá. Považujem ich za úplne zbytočnú inštitúciu, podľa mňa im ide len o peniaze. Neprimerane zdražili povolenky, lebo ak chcete loviť ryby len na Domaši, musíte si kúpiť povolenku na celú republiku. O čo tu v tomto prípade ide, ak nie o peniaze?
Dali si do kalkulačky počet členov a vynásobili sumou a tým to pre nich celé končí. Podľa mňa sa zaujímajú len o svoje kšefty a už som to uviedol veľa krát a zopakujem to opäť, že podľa môjho názoru SRZ nemá čo spravovať Domašu.
A kto by revír na Domaši spravoval ak nie Slovenský rybársky zväz?
Zle položená otázka Julka. Ja som si nijako nevšimol, aby SRZ spravoval Domašu. Oni vyberajú poplatky a neporiadok po ich členoch ostáva nám. Pýtam sa, kde to sme? Možno sa mýlim, ale zatiaľ vidím len to, že na zväze vyciciavajú peniaze od ľudí, ktorí chcú na Domaši chytať ryby a to je všetko.
Podľa mňa treba využiť všetky možnosti, aby sme dostali správu Domaše napríklad pod povodie. Pripravuje sa veľká novela rybárskeho zákona, zo zväzu vypisovali otvorené listy na všetky strany, lebo sa boja zmien. Prišli by o monopolné postavenie a veľmi veľa peňazí, ale podľa môjho názoru o toto postavenie prídu skôr, či neskôr, ale prídu. Práve kvôli neschopnému vedeniu, ktoré tam dnes je.
Nie len oni, ale aj my budeme vypisovať otvorené listy na všetky strany a poukazovať na nečinnosť SRZ, na ich prístup k riešeniu problémov a na potrebu zveriť Domašu napríklad pod správu povodia.
Kontaktovali ma viacerí starostovia z celého Slovenska, kde majú podobný problém ako máme my. Spojíme sa, zapojíme ZMOS, samosprávne kraje, oblastné organizácie cestovného ruchu, lokálnych poslancov NR SR a uvidíme, ako to dopadne.
Myslíš si, že sa to podarí?
Verím, že sa nám podarí presadiť naše návrhy. Ak by som v to neveril, tak by som do toho nešiel.
Tak prajem veľa šťastia a pevné nervy.
Ďakujem, šťastie potrebujeme, pevné nervy máme.
