História obce

Keď si šľachtici z Rozhanoviec v roku 1363 rozdelili majetky panstva Čičava, vtedy k panstvu patrili aj Kvakovce. V uvedenej listine sa vyskytuje pod maďarským názvom Vykanyo, teda "Nová Kajňa". Z názvu vyplýva, že dedina vznikla na pôvodnom majetku Slovenskej Kajne. Po názve nasleduje nemecká, čo dokazuje, že Kvakovce založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva, ktoré vtedy bežne pomenúvali ako "nemecké právo".

Od 15. storočia mala dedina maďarský názov Nemethkanyo, teda Nemecká Kajňa. Slovenský názov Kvakovce pravda v maďarizovanej podobe, sa do písomností dostal až v 16.storočí. Zaiste korení v mene Kvak, v mene prvého šoltýsa.

Na základe jej zemepisnej polohy a názov je zrejmé, že sídlo založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nemeckého práva v prvej polovici 14.storočia na majetku staršej Kajne.

Kvakovce boli majetkovou súčasťou panstva Čičava. Do začiatku 16. storočia patrili šľachticom z Rozhanoviec a od roku 1524 Bátoriovcom, v 17. storočí Nadášdiovcom, Drugetovcom a ich dedičom.

Začiatkom druhej polovice 15. storočia v Kvakovciach hospodárilo okolo päť sedliackych domácností. Neskôr sa jedna odsťahovala, takže v roku 1493 zostali štyri. Pozemky po odsťahovanej domácnosti ostali opustené. Pravdepodobne už začiatkom 16. storočia sa tu nasťahovali nové rodiny, lebo v roku 1550 bolo už štrnásť sedliackych domácností. Aj v druhej polovici 16. storočia pribúdalo sedliackych domácností a domov. V roku 1600 okrem domu šoltýsa malo sídlisko dvadsaťjeden obývaných domov.

Prudký zlom v opačnom zmysle nastal začiatkom 17. storočia, pričom úbytok sedliakmi užívaných pozemkov, ich chudobnenie a zmenšovanie počtu pokračovalo aj v prvej polovici 17.storočia. Schudobnené domácnosti upadali medzi želiarov.

V rokoch 1610 a 1635 želiarov zdanili postupne od 0,75 a 0,5 porty. Okolo roku 1635 sedliaci obhospodarovali toľko pozemkov ako želiari, čo bolo dôsledkom majetkového úpadku sedliakov, pričom sa zmenšoval aj rozsah želiarskych pozemkov a domácností.